Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

Psychológia a sociológia médií

Z 10 reklám sú stredové spoty sledované najmenej. Filmom sa to rozdelí na viac pozornosti.
Emočná angažovanosť – zapamätáme si prvú a poslednú reklamu, a v strede iba tá reklama, ktorá nám je blízka.

Persuázia
Persuázia je schopnosť média meniť naše vôľové procesy do takej miery, že zmenia náš pohľad na svet, na veci. (napr. keď stretneme neznámych ľudí a vzbudzujú v nás dôveru).

Z netu: „Slovo persuázia (z lat. persuasio) možno chápať ako presvedčenie alebo presvedčovanie.
Je to metóda ovplyvňovania. Ten, ktorý na niekoho slovne pôsobí sa nazýva presvedčovateľ - persuáder a ten, ktorý je presvedčovaný – recipient.
Presvedčovanie je ovplyvňovanie, v ktorom sa recipient uisťuje o zdôvodnenosti nejakého stanoviska. Ak bolo presvedčovacie pôsobenie úspešné, výsledkom je vznik presvedčenia.
Presvedčovanie – proces
Presvedčenie – jeho výsledok
Pri persuázii sa opierame o
dobrovoľnosť, zainteresovanosť, zúčastnenosť, uistenosť a zdôvodnenosť .“

Aristoteles ako prvý popísal presviedčacie procesy v jeho knihe Rétorika.

Základné faktory pri persuázii:
1. Opakovanie toho istého tvrdenia (opakovaná lož sa stáva pravdou)
2. Umenie veľkých lží (povedať niečo, čo je nevyvrátiteľné, neoveriteľné + zároveň nejaký bonus - napr. každé náboženstvo tvrdí, že existuje Boh, bonusom je posmrtný život)
Gebels, Nemecko – „V našom národe je skupina ľudí, židov, ktorý vo výraznej miere poškodzujú záujmy štátov a árijskej rasy. Preto podľa nových zákonov, prepadne ich majetok štátu.“
3. Intenzita komunikácie
4. Odlišovanie – treba sa odlíšiť od ostatných mediálnych komunikátov, inak nie je šanca prežiť na mediálnom trhu. Treba si tú odlišnosť udržať.
5. Kognitívna disonancia – napr. máme dobrú mienku o niekom, médiá vytiahnu na neho špinu, tým pádom sa nám o danom človeku mienka pokazí (a je jedno či je to pravdivé alebo nie, už je tá mienka o tom človeku narušená).
Médiá rozhádžu náš vnútorný systém (budeme chodiť neskoro spávať, zmenia nám pohľad na svet, aj sa niečo nové môžeme dozvedieť – o vesmíre...,). Rozdiel medzi tým čo máme zažité a tým čo do nás médiá tlačia – to je kognitívna disonancia.
Virtuálna realita skresľuje náš pohľad na svet.
Môžeme ju riešiť:
a) Presvedčiť zdroj disonancie o tom, že to čo nám ponúka nie je správne (boj s médiami je vopred prehratý)
b) Ustúpiť a zmeniť vlastný názor (najčastejšia možnosť)
c) racionalizácia – prvá fáza, keď sa informáciu dozvieme nás rozhodí, ale postupne si sami volíme racionálny základ prečo je tá informácia taká aká je. Spravíme si sami racionálne rozhodnutie.

Kredibilita zdroja – dôveryhodnosť, hodnovernosť zdroja. Napr. cez upútavky (trailery) sa získava dôveryhodnosť aby sme si daný film pozreli, no v skutočnosti film je nuda. You are the message. Médium je posolstvo.

Mechanizmy persuázie:
1. Apercepcia vnímania – na základe zážitkov hodnotíme
2. Haloefekt – prenesenie konkrétneho prvku na celú osobnosť, prenesenie nejakej kauzy na celú televíziu
3. Súkromná teória osobnosti – podľa vonkajších znakov posudzujeme vnútorné vlastnosti osobnosti
4. Sociálna stereotypia – maďari sú zlí
5. Zovšeobecnenie podľa seba – ľudové: „Podľa seba súdim teba.“
6. Sugestivita – dokážu ľudia preniesť sugestivitu na tých ostatných a tí im potom „zobú“ z ruky
7. Dôvera k mediálnym informáciám – niekedy ľudia nerobia rozdiel medzi mediálnymi a skutočnými informáciami, patrí sem REKLAMA
8. Potreba utekať z reality

3 faktory, ktoré podmieňujú persuáziu:
1. Slabá informovanosť
2. Neskúsenosť
3. Zúžené informačné toky (slabé

Žádné komentáře:

Okomentovat